Preskočiť na obsah

Hipoterapia

Hipoterapia využíva jedinečné liečebné pôsobenie kroku koňa v rehabilitačnom procese. Zameraná je predovšetkým na ovplyvnenie telesnej stránky človeka. Jej základom je zlepšovanie a udržiavanie pohybových schopností pacienta, na podklade neustáleho sa prispôsobovania pohybu koňa, posilnenie svalstva, zlepšenie chôdze a držania tela. Jej jedinečnosť spočíva v podobnosti pohybu koňa v kroku a chôdzou človeka.

Krok koňa umožňuje handicapovanému jedincovi pohyb vpred a napodobňuje bipedálnu chôdzu, čiže chôdzu zdravého človeka, jeden zo základných, pohybových vzorcov, ovplyvňujúci celú psychomotoriku organizmu. Blízkosť kroku koňa a človeka je podmienená aj skríženým pohybovým vzorom, ktorým sa obaja pohybujú vpred. Krokom koňa vzniká asi 110 pohybových impulzov za minútu v 3 rovinách (dopredu-dozadu, hore-dolu a doprava-doľava). Tieto trojdimenzionálne pohybové stimuly sa rytmicky prenášajú na pacienta a vynucujú si jeho neustále motorické odpovede.

Pri hiporehabilitácii dokážeme ovplyvniť veľké množstvo problémov a hlavne pôsobiť na pacienta komplexne. Základom hiporehabilitácie je dosahovanie tzv. korektného sedu. Korektný sed je základný požiadaviek využívaný tak v jazdeckej oblasti, ako aj pri hipoterapii, vie totiž umožniť najoptimálnejšie splynutie s pohybom koňa a rozvíjanie pohybového dialógu medzi koňom a pacientom. V hiporehabilitácii je to základný cieľ, ktorý sa snažíme u pacientov docieliť a od ktorého sa potom odvíja ďalší priebeh hipoterapie.

Pri korektnom sede prechádza ťažnica ťažiska pacienta v oblasti 9 Th stavca a súčasne aj ťažiskom koňa ležiacim hneď za kohútikom, na prechode strednej a dolnej tretiny 4. rebra, pod pacientovým. Keď je ťažisko koňa a jazdca v jednej línii, o čo sa snaží nielen jazdec, ale i kôň, lebo vtedy je pohyb oboch najekonomickejší a najpríjemnejší, dochádza k najefektívnejšiemu prenášaniu pohybových stimulov z konského chrbta cez sedaciu oblasť pacienta na celé telo a prebieha najoptimálnejší pohybový dialóg jazdec – kôň. To je podmienené voľnou pohyblivosťou panvy, L-S prechodu a bedrových kĺbov.

Pohyblivosť panvy rozhoduje o prenose kmitov na trupu pacienta. Na kmitajúcej panve balansuje chrbtica vo vzpriamenom držaní. Napriamenie chrbtice však nesmie byť tuhé a silené, ale v dynamickej stabilite. Hlava zakončuje a vyvažuje túto rovnovážnu aktivitu chrbtice. Končatiny dostávajú pohybovú stimuláciu trupom. Dolné končatiny cez bedrové kĺby, čo spôsobuje ich rytmické pohybovanie sťažujúce rovnováhu trupu. Stimulácia horných končatín sa uskutočňuje cez ramenný pletenec.

Samozrejme v hiporehabilitácii sa využívajú aj iné princípy, ako je len dosahovanie korektného sedu. Mnoho pacientov navštevujúcich hiporehabilitáciu sedieť nevie alebo nemôže. V takomto prípade je možnosť asistovaného sedu s terapeutom alebo sa využíva polohovanie na koni.

Špeciálnou kapitolou je práca s malými deťmi vo veku od 6 mesiacov, kde sa využíva špeciálne stimulačné polohovanie prispôsobené aktuálnemu psychomotorickému vývoju dieťaťa.

Hipoterapiou dokážeme ovplyvniť veľké množstvo problémov a hlavne pôsobiť na pacienta komplexne. Spomenieme tie najčastejšie:

  • Regulácia svalového napätia: rytmický pohyb koňa pôsobí na spastické svaly relaxačne a hypotonické svaly tonizuje. Je však dôležitý rytmus kroku, rýchly krok ovplyvňuje hypotóniu, pomalý, pravidelný krok pôsobí relaxačne a uvoľňuje spasticitu. Regulácia svalového tonusu je základný predpoklad na zlepšenie pohybových funkcií a koordinácie. Vďaka konskému pohybu dochádza k stimulácii celého tela a úprava svalového tonusu je komplexnejšia, intenzívnejšia a s dlhodobejším efektom ako pri klasickej fyzioterapii. Okrem kroku koňa však na svalový tonus výrazne pôsobí aj jeho telesná teplota, ktorá je vyššia ako u človeka, a tak zároveň spolu s krokom koňa pôsobí na svaly aj telo, ktoré podporuje ich uvoľnenie.
  • Zlepšenie dýchania: vplyvom pravidelného a rytmického pohybu koňa dochádza k regulácii a ekonomizácii dýchania. Stimuluje sa svalstvo hrudníka, brucha, panvového dna a bránica, ktoré sú dôležité pre správny priebeh dychovej vlny. Pomalý húpavý pohyb koňa v kroku navodzuje u dieťaťa pravidelné dýchanie. Dieťa sediace alebo ležiace na koni vníma rytmus koňa celým svojim telom a podvedome ho preberá, a tak mu prispôsobuje aj svoje dýchanie a pohyby. Striedanie rýchlejšieho a pomalšieho tempa v kroku pri jazdení je vhodné na podporu dýchania. Pri rýchlejšom tempe sa dieťa snaží udržiavať rovnováhu, napína svaly, čo môže viesť k zadržiavaniu dychu následné spomalenie kroku vyvolá uvoľnenie svalového napätia, čím sa dýchanie  prehlbuje.
  • Zlepšenie reči: Ovplyvnenie rečových funkcií a reči je u detí veľmi dôležité. Reč úzko súvisí so správnou motorikou a pri poškodení motoriky je často poškodená aj reč. Pri hipoterapii dochádza k jej výraznému ovplyvňovaniu a zlepšeniu. U detí so zdravotným znevýhodnením dochádza k jej zlepšeniu vďaka uvoľneniu bránice a prehĺbeniu dýchania.
  • Tréning rovnováhy: krok koňa si vyžaduje permanentné udržiavanie rovnováhy, ktoré je podmieňované pohybom koňa vpred, rytmickým kmitaním a zmenami tempa kroku koňa. Tým dochádza k neustálej stimulácii pohybového aparátu a súčasne aj k intenzívnej stimulácii rovnovážneho aparátu a tréningu koordinácie.
  • Koordinácia trupu a sedu: pohyb vpred v sediacej pozícii na koni odblokuje patologický vplyv dolných končatín a navodí optimálnu stimuláciu a koordináciu trupu pričom dochádza k pohybom trupu ako pri fyziologickej chôdzi človeka. Napriamenie a balansovanie chrbtice stimuluje aj správne postavenie a pohyb ramenného pletenca a hlavy a dochádza k optimálnemu tréningu koordinácie trupu.
  • Reedukácia chôdze: krok koňa a pohybové impulzy, ktoré pri ňom vznikajú stimulujú fyziologickú chôdzu človeka, nakoľko krok koňa a chôdza človeka sú si veľmi podobné. Ich blízkosť je podmienená skríženým pohybovým vzorom, ktorým sa obaja pohybujú vpred. Reedukácia chôdze na koni je ešte umocnená možnosťou meniť tempo kroku koňa, čím sa dokážeme prispôsobiť rytmu chôdze človeka.
  • Reedukácia držania tela: pohybové impulzy sa prenášajú z koňa na pacienta cez sedaciu oblasť a stimulujú cez panvovú oblasť vzpriamené držanie trupu cez napriamenie chrbtice. Zlepšenie držania trupu ovplyvňuje tonizácia autochtónnych svalov chrbtice. Fyziologické držanie tela je dôležité aj pre fyziologické fungovanie ramenného pletenca a panvového pletenca a správne dýchanie.
  • Rytmizácia: opakovanie správneho fyziologického pohybového vzorca v rytme je predpokladom pre nácvik, stabilizáciu a automatizáciu pohybu. Rytmický pohyb koňa vpred, navyše v správnom pohybovom vzorci je pri hipoterapii jedinečný, ničím nenahraditeľný pôsobiaci prvok, ktorý nedokážeme nahradiť žiadnou inou rehabilitačnou metodikou.
  • Symetria: rytmické striedanie pohybových impulzov koňa doprava a doľava stimuluje symetrické zapájanie svalstva oboch strán tela, čo býva hlavným terapeutickým faktorom, hlavne pri jednostranných neurologických ochoreniach, ale aj v ortopedickej oblasti, hlavne pri skoliózach.
  • Kĺbna mobilizácia: rytmický pohyb kĺbov, ktorý vyvoláva pravidelný konský krok vedie k mobilizácii a fyziologickej centrácii kĺbov. Tento efekt umocňuje súčasná úprava svalového tonusu a uvoľňovanie skrátených svalov.
  • Uvedomovanie si vlastného tela: vplyvom pohybu celého tela a permanentnej stimulácii rovnovážnych orgánov zlepšuje aj senzomotorické vnímanie. Dochádza k zlepšeniu uvedomovania si vlastného tela. Fyziologická percepcia a reakcia na zmyslové vnemy – predovšetkým zrakové, sluchové, čuchové a hmatové umocňujú a zlepšujú vnímanie vlastného tela. Poznávaním vlastného tela pri jednotlivých cvikoch sa dieťa učí reálne odhadovať vlastné schopnosti a zručnosti. Zlepšovaním telesnej rovnováhy a schopnosťou vykonávať stále náročnejšie cvičenia činnosti sa zlepšuje aj sebavedomie dieťaťa, čo spätne ovplyvňuje jeho koncentráciu, správanie a vnímanie. Dieťa postupne stráca strach z výšky a nezvyklých polôh, učí sa ako reagovať pri zmenej situácii
  • Priestorová orientácia – vplyvom zmien tempa, smeru a polohy na koni sa vplyvom neustálej stimulácie rovnováhy zlepšuje aj priestorová orientácia. Pacient sa pohybuje na koni v určitom priestore, je vo vyššej polohe, učí sa v tomto priestore orientovať a uvedomovať si v ňom svoju polohu.
  • Senzorická integrácia so súčasným rozvojom mentálnych schopností – Zapojenie všetkých zmyslov pri hipoterapii otvára široké možnosti senzorickej integrácii, so súčasným rozvojom mentálnych schopností. Komunikačná schopnosť človeka s koňom má neoceniteľnú hodnotu a účinok. Kôň reaguje na pozdrav, odmenu, pochvalu . Počas jazdy nesie človeka na svojom chrbte, pacient s ním zdieľa každý jeho krok, pohybuje sa v jeho rytme, kôň mu otvára nové pohybové možnosti. Poskytuje mu slobodu a radosť z pohybu, dokáže veci, ktoré pre neho doteraz neboli vôbec možné, čo ho motivuje dosahovať lepšie a stále nové výsledky. Dieťa ju nikdy nevníma ako terapiu, samo sa jej dožaduje, „jazdenie“ mu spôsobuje obrovskú radosť.
  • Pôsobenie hipoterapie v sociálnej oblasti – pre mnohé deti poskytuje kôň aj náhradu za nedostatočné citové sýtenie zo strany rodiny, blízkych alebo priateľov. Tým, že dieťa sa naučí nové cviky a činnosti vykonávať samostatne, mení sa aj jeho postavenie v rodine, stáva sa plnohodnotným členom. Rodina sa často terapie aktívne účastní ako diváci alebo aj pomocníci a pozorne sledujú pokroky dieťaťa a snažia sa podobne postupovať aj v bežnom živote.
  • Ovplyvnenie osobnosti – hipoterapia má výrazný účinok aj na samotnú osobnosť a psychiku. Pôsobí všeobecne vyrovnávajúco, nadmerné prejavy oslabuje, oslabené podporuje.
  • Ovplyvnenie sebavedomia a sebauvedomovania – zvyšovanie sebavedomia navodzuje už samotný sed na koni a riadenie koňa pocitom prežívania „prvej chôdze“ u nechodiacich. Upravuje sa aj nadmerné sebavedomie, ktoré sa koriguje správaním koňa. Ten obranne reaguje na nevhodné správanie pacienta, čo vedie pacienta k väčšej disciplinovanosti.
  • Odbúravanie nedôvery, úzkosti a strachu – postupným približovaním k veľkému zvieraťu, prvé dotyky, starostlivosť o koňa, až postupné vysadnutie naň, jeho ovládanie pomáha ovplyvniť aj takéto problémy.