Preskočiť na obsah

Špeciálno – pedagogická intervencia

Špeciáno-pedagogickú intervenciu plánuje a riadi špeciálny pedagóg. 

Špeciálnopedagogická intervencia je cieľavedomá, zámerná a plánovitá aktivita, pomocou ktorej dochádza k interakciám medzi klientom s postihnutím a prostredím s cieľom pozitívne ovplyvniť želaný rozvoj osobnosti s postihnutím. Pričom dochádza k základnému rozvoju zručností a schopností osoby s postihnutím. Využíva špeciálnopedagogické procesy, ktorými sú kompenzácia, korekcia, reedukácia, rehabilitácia, stimulácia.

Špeciálny pedagóg činnosť plánuje, stanovuje špecifické ciele, navrhuje zhotovenie výtvorov k téme intervencie, pripravuje špeciálne cvičenia zamerané na stimuláciu senzomotorickej a pohybovej koordinácie, organizuje činnosti, motivuje, demonštruje, usmerňuje a vedie aktivity smerom k naplneniu edukačných zámerov, vyhodnocuje. Stavia na tom, čo osoba s postihnutím ovláda, čo dokáže a postupne zvyšuje nároky podľa predpokladu, čo môže zvládnuť, primerane typu, druhu, stupňu postihnutia. Využíva pri tom aj vedomosti, ktoré nadobudol z  kurzov, ktoré vyplývajú zo záujmu špeciálneho pedagóga. V našom prípade využívame Bazálnu stimuláciu, Hendl prístup, Bilaterálnu integráciu, pedagogiku Márie Montessori. Využívame aj terapeutické prístupy, ktoré vychádzajú z muzikoterapie, arteterapie, ergoterapie (terapie hrou).

Cieľom práce  osoby s postihnutím je podpora jeho vývinu v nasledujúcich oblastiach:

  • hrubá motorika,
  • jemná motorika,
  • reč,
  • sebaobslužné činnosti, 
  • kognitívne kompetencie,
  • senzorické kompetencie,
  • sociálne kompetencie.

Dôraz sa kladie na zrozumiteľnosť podnetov a pozitívny zážitok dieťaťa zo stretnutia so špeciálnym pedagógom.

Arteterapia

 Arteterapia je odborné, terapeutické využitie výtvarnej tvorby, ktorá je určená pre ľudí, ktorí sú chorí, traumatizovaní alebo majú rôzne životné výzvy, hľadajú osobný rozvoj. Prostredníctvom výtvarného umenia, premýšľania o umeleckých produktoch a procesoch, sa ľuďom môže zvýšiť sebavedomie, znížiť príznaky, stres z traumatických skúseností, zvýšiť kognitívne schopnosti a chuť do života – tešiť sa z umenia.

Arteterapia je terapia umením alebo psychoterapia umením,  je to forma psychoterapie, ktorá využíva kreatívne spôsoby, výtvarné umenie tvorbu, drámu a tanec / pohyb na zlepšenie fyzickej, duševnej a emocionálnej pohody.

Arteterapia je aj forma psychoterapie, ktorá využíva výtvarné umenie primárne na komunikáciu.

 V arteterapii a v špeciálnej výtvarnej výchove sa odporúča využívať jednotlivé umelecké aktivity v kombinácii, integratívne. Napríklad v arteterapii prevláda aktivita výtvarná, hudobná, dramatická, biblioterapeutická aktivita je len doplnkovou a v muzikoterapii prevláda hudobná aktivita nad výtvarnou a verbálnou aktivitou.

Cieľom arteterapie

 Cieľom arteterapie je kompenzácia intelektových deficitov, rozvoj poznávacích funkcií, schopnosti zovšeobecňovať, chápať javy v súvislostiach. 

Hlavným cieľom arteterapie je aj reedukácia, resocializácia, integrácia osobnosti, rozvoj tvorivosti, fantázie, empatie, komunikácie, sebareflexie, sebaovládania, ale aj vôle. 

Metódy a techniky arteterapie

Klasifikácia hlavných metód arteterapie z hľadiska špeciálnopedagogických terapií vo všeobecnom rámci je v zhode s viacerými autormi nasledujúca:

–          voľný výtvarná prejav,

–          tematický výtvarný prejav výtvarný prejav pri hudbe,

–          skupinové výtvarné činnosti,

–          riadený výtvarný prejav.

V edukatívnej arteterapii sa využívajú tieto metódy a techniky:

–          kopírovacia metóda,

–          stigmografická metóda,

–        geometrická metóda, vecné kreslenie pre najmenších,

–          ornamentálne kreslenie,

–          ilustračné kreslenie,

–          metóda výtvarného diktátu,

–          rôzne formy reprodukcií umeleckého diela,

–          k inovatívnym metódam patrí aj počítačové výtvarné vyjadrenie.

Vhodné výtvarné techniky nielen pre mentálne postihnutých jednotlivcov sú telesne výtvarne orientované techniky, ktoré prebiehajú telesne, hmatom, pri ktorých dochádza k hlbokým emocionálnym zážitkom. Vhodná je aj technika modelovania z hliny, ktorá prebieha hmatom, pri ktorom dochádza k uvedomovaniu si vlastného tela, ktoré je dôležité pre rozvoj adekvátneho sebavedomia.

Muzikoterapia

Muzikoterapia je kreatívny terapeutický proces, v centre ktorého je nehovorený zvukový dej, t. j. neverbálne prežívanie (počas počúvania a vnímania zvukov/hudby) a neverbálne stvárňovanie (počas zvukovej/hudobnej hry – improvizácie). V muzikoterapii je klient stimulovaný, aby tvorivo zaobchádzal s jednoducho ovládateľnými hudobnými nástrojmi (Orffov Schulwerk – metalofóny, xylofóny, zvonkohry, pentatonické zobcové flauty) a vôbec s nástrojmi, ktoré vydávajú zvuk (frndžadlo/alebo štrkáč, klepadlo, rapkáč, hrkálka, rôzne iné predmety, detské hračky a prírodné materiály – kamienky, drevá), ale aj rôzne liečivé hudobné nástroje (handpan, kigonki bubon, kalimba, sansula, ocarina, koshi zvončeky, tibetské misy, dažďové palice, veľké rezonančné kreslá, kolísky ležadlá), súčasne aby využíval zvuky vlastného tela (tlieskanie, plieskanie, dupanie, lúskanie) a spev.

Muzikoterapia je systematický intervenčný proces, pri ktorom terapeut u klienta aktivizuje nenarušené a podporuje poškodené funkcie. Terapeutický proces sa v hudobnom priestore odohráva počas rôznych fáz podľa toho, aké sú potreby a možnosti postihnutých, narušených či ohrozených klientov: – impresia – vnímanie zvukov/hudby prostredníctvom zmyslov a emócií, – expresia – aktívne vyjadrovanie sa pomocou zvukov/hudby, – interakcia – zvuková/hudobná komunikácia viacerých klientov, – reflexia – verbálne pomenovanie zažitého a stvárneného zvuku/hudby, – integrácia – vnútorná reorganizácia zážitkov klienta (často nevedomá)

Formy muzikoterapie:

Aktívna forma muzikoterapie- je forma muzikoterapie kde klient je tvorcom aktívneho muzikoterapeutického procesu, sám klient je aktívny a produkuje hudbu pomocou svojho tela alebo rôznych hudobných nástrojov, ktorý mu muzikoterapeut ponúka a muzikoterapeut ho len sprevádza celým muzikoterapeutickým procesom. Na dosiahnutie terapeutických cieľov sa zvyčajne využíva hra so zvukmi- improvizácia. Muzikoterapeut všestranne stimuluje narušené funkcie klientov pomocou tvorivo-produktívnych aktivít. Aktívna forma muzikoterapie sa realizuje individuálne alebo skupinovo. Využíva aj umelecké prvky ako tanec, pohyb, dramatizáciu, výtvarný prejav, poetiku. 

Pasívna alebo receptívna forma muzikoterapie- primárne sa využíva najmä v medicíne (napr. tzv. fokusujúca muzikoterapia, funkcionálna muzikoterapia, paliatívna muzikoterapia, paradoxálna muzikoterapia a regulatívna muzikoterapia). Zameriava sa na reguláciu, zmiernenie fyziologických javov pomocou rytmizácie a timbrových (svetelných) efektov. Sekundárne sa využíva na aktívne počúvanie hudby, ktorej producentom je muzikoterapeut, príroda, vlastné telo alebo kvalitná zvuková nahrávka prehrávaná na kvalitných reproduktoroch. V pedagogickom koncepte muzikoterapie sa aktívna a receptívna forma muzikoterapie vzájomne ovplyvňuje a  dopĺňa je súčasťou takmer každého muzikoterapeutického procesu. Môže sa realizovať individuálne alebo skupinovo.

Koncepty muzikoterapie

pedagogický koncept: ťažiskom špeciálno-, liečebno- a sociálno-pedagogicky orientovanej muzikoterapie je osobnostný rozvoj, rozvoj senzomotorických i sebaobslužných zručností a sociálna integrácia; pedagogicky orientovaná muzikoterapia sa zameriava na procesy učenia, sociálnej integrácie a komunikácie (sociálno-emocionálna funkčnosť); zlepšuje vnímanie, koncentráciu, pamäť (kognitívnu funkčnosť) a podporuje pohyb, zmysly a reč (telesná a senzomotorická funkčnosť); 

medicínsky koncept: hudba slúži ako audioanalgetikum alebo sedatívum alebo iným spôsobom pozitívne ovplyvňuje biomedicínsky, alebo psychosociálny stav; aplikácia hudby v medicínskom prostredí nemocníc hovorí skôr o »liečbe atmosféry« v týchto inštitúciách, ako o priamej liečbe chorých ľudí; aj keď výskumy zjavne ukazujú pozitívny anxiolytický vplyv hudby, táto sa skôr využíva celoplošne (na oddeleniach) ako v individuálnych indikáciách; –

psychoterapeutický koncept: psychoterapeuticky orientovaná muzikoterapia má ciele ako verbálna psychoterapia, rozumie sa pod ňou intervenčný priebeh pomocou hudby improvizovanej alebo receptívnej pri sprevádzaní psychických procesov klienta;

V našom zariadení primárne využívame len pedagogický koncept muzikoterapie, v budúcnosti by sme chceli realizovať muzikoterapie aj psychoterapeutickým konceptom. Na realizáciu psychoterapeutického konceptu muzikoterapie je potrebný psychoterapeutický výcvik muzikoterapeuta, ktorý momentálne nemá muzikoterapeut absolvovaný.

Muzikoterapia ako spôsob hry 

Ciele muzikoterapie ako hry je potrebné adekvátne stanoviť vzhľadom na problematiku dieťaťa a pomocou hudobných prostriedkov ich realizovať. Prostredníctvom muzikoterapie je vhodné a možné hudbou: 

– zvýšiť pocit sebahodnoty, 

– sprostredkovať sebavyjadrenie, 

– podnietiť emocionálne vyjadrenie, 

– stimulovať sociálno-komunikačnú schopnosť,

 – podporiť autonómnu potrebu tvoriť vzťahy bez pocitov viny, 

– vytvoriť priestor pre sociálnu akceptáciu (odmenenie alebo odmietnutie), 

– zlepšiť motorickú a intelektuálnu koncentráciu, 

– aktivovať kompenzačné tendencie pri funkčných poruchách, 

– iniciovať sebareflexiu v zmysle poznania a spracovania reality.

 Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že improvizovaná hudba je muzikoterapeutickým procesom a v ňom implicitne aj explicitne médiom, lebo je zároveň prostriedkom i prostredím:

 – emocionálneho vyjadrenia, 

– sociálno-komunikatívneho vyjadrenia, 

– kreatívneho vyjadrenia a 

– sebavnímania.