Bobath koncept


Táto neurovývojová terapia (neurodevelopmental treatment – NDT) je indikovaná pacientom s patofyziológiou centrálneho nervového systému (CNS). Bobath koncept je podobný filozofii, ktorá pristupuje ku klientovi holisticky. Vychádza z pozorovania, že centrálne podmienené poruchy motoriky sa prejavujú patológiami, ako abnormálny svalový tonus, prítomnosť vývojovo nižších tonických reflexov a s nimi spojené patologické pohybové vzorce, poruchy recipročnej inervácie a výskyt asociovaných reakcií počas spontánnych pohybov v zmysle nežiaducich synchrónnych pohyboch aj vo vzdialených oblastiach. Ide o prístup, ktorý učí terapeuta, ako nahliadať na problémy pacienta, ako ich analyzovať a účinne riešiť a ako porozumieť podstate posturálneho tonusu a jeho zmien počas funkčných aktivít, pričom terapeutické techniky sú iba nástrojom na dosiahnutie funkčného cieľa.

Teoretickým základom Bobath konceptu je mechanizmus centrálnej posturálnej kontroly, ktorý je u detí s patofyziologiou CNS porušený – dôsledkom tejto poruchy vzniká patologický posturálny tonus, na ktorý následne nadväzujú patologické pohybové vzory. Dieťa tak nadobúda patologickú senzomotorickú skúsenosť a používa abnormálne pohybové vzory počas vývoja. Počas terapie sa analyzujú prítomné patologické vzory a zisťujú sa chýbajúce fyziologické pohybové vzory. Tieto vzory sú počas terapie facilitované a následne sú integrované počas celodennej starostlivosti o dieťa. Pri terapii sa nepracuje na izolovaných aktivitách, ale facilitujú sa komplexné fyziologické pohybové vzory. Bobath terapeut nevedie počas terapií pacienta pasívne, ale sa snaží dosiahnuť, aby dieťa za pomoci cieleného handlingu bolo schopné prevziať aktívnu kontrolu nad svojím pohybom a tým získalo čo najideálnejšiu senzomotorickú skúsenosť.

Terapia v rámci handlingu pripravuje dieťa na funkčné aktivity denného života. Využívajú sa facilitačné, inhibičné a stimulačné terapeutické techniky. Na inhibíciu a facilitáciu sa používajú kľúčové body kontroly, z ktorých sa dá najjednoduchšie a najúčinnejšie redukovať spasticitu a súčasne facilitovať správny pohybový vzor. Podstatou konceptu je dôraz na kvalitu pohybu, orientácia na funkciu, individuálne plánovanie, aplikácia terapie a holistický pohľad na pacienta.